stevko

Tu je ďalší príbeh. Prehľad manželovho  života, ktorý prežila spolu  s manželom  Dana,  bol  mimoriadne živý a obsahoval  obrazy a udalosti, o ktorých  predtým ani  netušila.

Johnny práve oslavoval  päťdesiate  narodeniny , keď nám  lekár oznámil, že má rakovinu  pľúc a pred sebou  možno  ešte  šesť mesiacov  života. Mala som pocit,  akoby ma niekto ovalil  bejzbalovou palicou. V skutku , ani  sa nepamätám na doktorove  slová,  akoby som až postupne  začala chápať , čo povedal.

Na druhý  deň  som zašla do banky  a dala som okamžitú výpoveď . Od toho dňa,  až  kým Johnny nezomrel,  neboli  sme od seba dlhšie  ako  na niekoľko  hodín . Sedela som pri ňom  v nemocnici  po  celý ten čas  a držala ho za ruku,  keď zomrel. Keď sa to  stalo  , prešiel priamo  cez moje telo . Cítila som to   ako nejakú  elektrinu , podobne ako keď strčíte  prst  do  zásuvky, len  oveľa jemnejšie .

V tej chvíli sa okolo nás  odvíjal celý náš život. Akoby  v okamihu  zatlačil do  úzadia  nemocničnú izbu  a všetko  v nej .  Všade naokolo  bolo  svetlo: jasné,  biele svetlo  a hneď som vedela- a vedel to  aj  Johnny -, že to je Ježiš Kristus.

V tom  svetle bolo  všetko , čo  sme urobili. Navyše,  videla som  veci,  čo  sa týkali  iba Johnnyho ……Videla som,  čo  robil  predtým , ako  sme sa vzali . Možno Vám napadne , že niečo  z  toho  mohlo  vo mne vyvolať  rozpaky,  mohlo  to byť niečo osobné- a také  to  aj bolo.

Nebolo  však potrebné  nijaké  súkromie,  hoci  sa to  Vám  môže zdať  čudné.  Videla som,  čo  Johnny robil predtým , ako  sme začali  spolu žiť . Videla som ho  s dievčatami , keď bol  ešte celkom mladý.  Neskôr som po nich pátrala  v záznamoch  zo  strednej  školy  a spoznala som ich jednoducho podľa toho , čo  som v prehľade  jeho  života  počas jeho zomierania. 

Uprostred toho  životného prehľadu  som zbadala seba,  ako  držím jeho mrtve telo .Nemala som z  toho  zlý pocit, lebo  on  bol  celkom živý , hneď vedľa mňa , a pozerali  sme sa spolu na náš život.

Mimochodom,  ten prehľad  života   bol ako   nejaké panoramatické  predstavenie . Neviem  to vyjadriť ináč . Bola to  panoramatická  scéna  všetkého, čo  sme s Johnnym zažili  spolu  alebo oddelene.  Nedá  sa to opísať  slovami  ináč , iba ak, že to  všetko  bolo ako záblesk  priamo tam, vedľa postele , na ktorej zomrel manžel.

Potom, uprostred tohto prehľadu , k nám pristúpilo   a objalo  nás dieťa, o ktoré  sme prišli  pri potrate. , keď som bola ešte veľmi  mladá . Nebola to postava , čo by presne zodpovedala  ľudským rozmerom , ale skôr akési obrysy nežného, milujúceho  zjavenia   malého  dievčatka.

Vďaka jeho prítomnosti  všetky otázky ,  čo  nás  trápili v súvislosti  s touto  stratou , boli zrazu  zodpovedané  a zbytočné.   

Spomenula som si na verš z Biblie  o „pokoji  presahujúcom  všetko chápanie“. Tak  som sa vtedy cítila.

Jednou  zo  zábavných  vecí  v tomto panoramatickom  prehľade  nášho  života bolo,  že keď sme chodili  do  siedmej triedy,  boli  sme na výlete  v Atlante  a navštívili  sme  miestnu vládnu  budovu, kde bola vystavená diaráma. A tak  sme v jednom momente  sledovali  túto  panorámu  a zároveň ďalšiu -diarámu -, kde sme stáli  vedľa seba  ešte ako  deti. Rozosmiala som sa a Johnny, po mojom boku , sa  smial  tiež.

Inou zvláštnou  vecou pri tejto panoráme  bolo, že v  niektorých  častiach   boli  panely  či  deliace priečky,  ktoré  nám znemožnili  vidieť všetko . Nemám na to  slová,  ale tieto  tienidlá  alebo  panely   zakrývali niektoré  konkrétne úseky  oboch našich  životov . Neviem,  čo  bolo  za nimi, ale viem, že to  boli myšlienky  Ježiša Krista , ktorý povedal , že raz  budeme môcť nahliadnuť   aj za tieto panely.

Osoby  v tomto  príbehu : Johnny a Dana.

Autor: Štefan Jendrek, Krompachy.

Január 2014.