Tu si prečítajte môj život od čias základnej školy:
Zo spomienok na základnú školu na Maurerovej ulici v Krompachoch.
Prv, než začnem písať o spomienkach zo života základnej školy na Maurerovej ulici v Krompachoch , rád by som ešte zaspomínal aj na materskú školu , ktorú som navštevoval v Kolinovciach. Pamätám, ako mi mamka hovorila, ako ma niesla za rúčku ráno do škôlky , boli teda aj dni kedy som do škôlky isť nechcel, veď ako dieťa som si nemohol vyberať a zotrvať do popoludňajších hodín, kedy si ma prišli vyzdvihnúť rodičia. Ako každé dieťa, aj ja som chcel všetko, čo mali iní , autíčko a iné hračky, ktoré mali aj ostatní. Nechcel som byť ten, ktorý nemá nič , všetko čo som v škôlke presne robil si už veľmi nepamätám, ale môžem povedať, že bolo tam fajn. Spoločné výlety po prírody, prechádzky, spoznávanie stromov, zvierat a veľa iného. To mi priniesla materská škôlka, ktorá bola ďalej od domova, teda ako som spomínal – v Kolinovciach .
Je to už 19 rokov, čo som po prvýkrát zasadol do školskej lavice, spoznal som prvú pani učiteľku , nových spolužiakov a kamarátov. Prvou učiteľkou som bol milo prekvapený. Reč je o p. uč. Mgr. Lorincovej , ktorá ma fakt naučila v prvej triede veľa, za čo jej veľmi touto cestou ďakujem. Pomaly som sa popasoval s písmenkami a číslicami a na konci prvého ročníka som konečne mohol vyhlásiť „Som prvák „
V druhom ročníku som už poznal viac učiteliek a to, do akých súťaží sa môžem zapojiť a tak som postupoval vyššie a vyššie. Dôležitým medzníkom bol piaty ročník, kedy som už bol na druhom stupni. Musím teda pripomenúť, že som bol žiakom základnej školy na Maurerovej ulici v Krompachoch. Dnes je škola premenovaná na Základná škola s Materskou školou na Maurerovej ulici v Krompachoch. Ide teda o tu istú školu. Začal som teda písať písomné práce z matematiky a Slovenského jazyka na veľké dvojhárky a samozrejme aj vtedy prišli nové učiteľky. No nedá mi nespomenúť pani učiteľky Mgr. Bekešovú, Mgr. Svobodovú, Mgr. Schusterovú – učiteľky s veľkým U, ktoré ma učili slovenský jazyk a poviem, že naučili ma dosť ! V piatej triede bola mojou triednou pani učiteľkou Mgr. Waresová, ktorú pozdravujem taktiež. Učila ma matematiku a myslím, že aj zemepis, keď si dobre spomínam , nakoľko pani učiteľka Mgr. Waresová mi bola triednou len do konca šiesteho ročníka. Po dvoch rokoch na našej škole odišla učiť na gymnázium v Krompachoch. Bola to pani učiteľka s veľkým U.
Tak by som popísal piaty ročník v základnej škole a takisto aj vysvedčenie bolo už iné, ako to na prvom stupni. Veď po prvý raz sa objavilo slovné ohodnotenie .
V šiestom ročníku mi pribudla aj Fyzika, začal som spoznávať v fyzikálne veličiny a zákony a zistil som, že sa s ňou stretávam na každom kroku a opäť by som poďakoval aj učiteľke, ktorá ma Fyziku naučila Mgr. Šimková a Fyziku sme sa učili v učebni Fyziky v pavilóne O .
Pomaly tu bol ôsmy ročník a ďalší nový predmet – Chémia. Pustil som sa do spoznávania prvkov, ich latinských názvov a značiek a pre mňa najväčším lákadlom boli pokusy. Chcem povedať že chémia bola pre mňa zábavná a bola učená zábavnou formou, ktorú ma učil p uč. Mgr. Trojan- ktorý už bohužiaľ nemôže byť medzi nami, ale spomienky ostanú snáď do konca života , lebo spomienky zo školských lavíc sú fakt nezabudnuteľné. Len pre pripomenutie pán učiteľ Mgr. Trojan ma učil aj Technické práce.
No na konci 8. ročníka som si začal uvedomovať , že pomaly sa treba lúčiť so školou. Pre mňa to bola škola na prvom mieste , ktorú z okna vidím každý deň , vždy ak sa pozriem na školu z okna, vždy sa mi vyvodí spomienka na tie školské časy, kde sú a o tom je môj príbeh zo školy . No a teraz som tu .
Ja musím povedať, že škola je v dobrých rukách a už sa teším , kedy moja neter Janka prvýkrát otvorí dvere tejto školy. Malo by to byť 1. 9. 2013. Pri tejto príležitosti, už ako „UJO“ si nenechám opäť ujsť otvárací ceremoniál v areáli tejto školy, ktorý som nepočul a nevidel už 19 rokov.
Vážení učitelia , z tých malých prváčikov , ktorí sa držali maminej ruky keď prvýkrát vkročil do priestorov školy vyrástli dnes poniektorí osobnosti , iný zas obyčajní ľudia , ktorý sa vedia podeliť o pocit „BOL SOM ŽIAKOM TEJTO ŠKOLY A NEĽUTUJEM TO „
Istý človek, ktorý si azda spomenul na svoje lúčenie so školou raz napísal :
Posledný stisk ruky,
úsmev na rozlúčku,
alebo slzy možno, snáď
chytíme do rúk kľúčku,
ktorú sme stlačili tisíckrát.
Na záver by som chcel poďakovať učiteľom, ktorý ma niečo naučili , riaditeľovi školy p. Mgr. Františkovi Bekešovi, alle aj učiteľom, ktorí to nemajú ľahké, ale aj tým, ktorý ma možno nepoznali za ich trpezlivosť a ochotu, no v neposlednom rade aj mojím spolužiakom , ktorých aj dnes stretnem na ulici, alebo na sociálnej sieti, ale aj tých ktorých som už viackrát od odchodu zo školy nevidel. Vám všetkým, ktorý čítate tento článok. Nezabudol som na Vás a dúfam, že ani vy na mňa a budem rád, ak aj niekto s Vás s a podelí o zážitok z tejto základnej školy.
„Základná škola postavená na vršku na Maurerovej ulici v Krompachoch „
A tak sa skončil príbeh jedného žiaka.
Autor: Štefan Jendrek
(bývalý žiak ZŠ-Maurerová ulica Krompachy)
Foto : Štefan Jendrek-2013.
Celá debata | RSS tejto debaty